Vecné bremeno cesty nesmie zasahovať do súkromia vlastníka pozemku; k zriadeniu vecného bremena cesty v blízkosti vchodu do domu povinného

I. V ust. § 151o ods. 3 OZ je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Nakoľko ide o vecné právo k cudzej veci, cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a zároveň, aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok preto musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne, aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vychádzať z toho, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku (právo cesty ako vecné bremeno charakteru in rem) môže slúžiť všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp., pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo cesty (nájomca, príslušníci domácnosti vlastníka stavby, prípadne aj iné osoby, napr. príležitostné návštevy vlastníka stavby apod.). Z týchto dôvodov preto súd musí zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku. Je preto potrebné prihliadať na to, aby na jednej strane stavbu bolo možné riadne užívať a na druhej strane, aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej, a to najmä v prípade, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty mohla cez pozemok viesť. Je potrebné, aby právo cesty zasahovalo do práv vlastníka pozemku len v nevyhnutnej miere. O neprípustný zásah do vlastníckeho práva pozemku by išlo vtedy, ak by bola cesta trasovaná v blízkosti tých miest, ktoré vlastník pozemku zvyčajne využíva na pracovnú činnosť alebo za účelom oddychu, resp. aj ako zvyčajný a jediný vstup do rodinného domu, ako je to v danom prípade. Je neprípustné, aby cesta viedla cez pozemok takým spôsobom, že by sa tým zasahovalo do súkromia vlastníka pozemku.
II. Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že cesta vedie cez pozemok žalovaných takým spôsobom, že neprípustným spôsobom zasahuje do súkromia žalovaných. Zriadenie cesty v tak tesnej blízkosti k vchodu do rodinného domu žalobcov nezodpovedá pravidlám formálnej logiky a napovedá o výraznom nepomere medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty žalovaným.