V sporoch typu iudicium duplex by súd pri nepodaní návrhu na pokračovanie pri prerušení podľa § 163 CSP nemal posudzovať zastavenie konania ako zavinenie žalobcu
I. Podobnosť zvyšných dvoch rozhodnutí krajských súdov, na ktoré žalovaná poukázala s prejednávanou vecou je daná prerušením konania podľa § 163 ods. 1 CSP za účelom mimosúdnej dohody na okresnom súde, následným zastavením konania, nakoľko účastníci v šesťmesačnej lehote nepodali návrh na pokračovanie v konaní.
II. Odlišnosť s prejednávanou vecou spočíva v predmete konania, ktorý v danom prípade odvolací súd považuje za rozhodujúci. Vo vyššie uvedených veciach odlišných krajských súdov sa jednalo o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (Krajský súd v Trnave sp. zn. 26Co/111/2020) a o vrátenie daru a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/78/2020). V prejednávanej veci sa jedná predovšetkým o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo predstavuje tzv. iudicium duplex, a teda sa jedná o konanie, v ktorom majú účastníci na oboch stranách postavenie žalobcu i žalovaného.
III. S poukazom na charakter sporu (iudicium duplex) je odvolací súd toho názoru, že pasivitu pri podávaní návrhu na pokračovanie v konaní možno pričítať na ťarchu obom stranám sporu bez ohľadu na to, kto konanie inicioval, t. j. zastavenie konania bolo zavinené ako žalobcom, tak i žalovanou.