V lehote podľa § 77 ZP stačí uplatniť neplatnosť; skutkové vymedzenie dôvodov neplatnosti však uvedenou lehotou nie je obmedzené
Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa v lehote podľa ust. § 77 ZP takýto dôvod neplatnosti výpovede neuplatnila, odvolací súd, stotožňujúc sa s argumentáciou žalobkyne obsiahnutou vo vyjadrení k odvolaniu, poukazuje na to, že v prekluzívnej lehote podľa ust. § 77 v spojení s ust. § 36 ZP má zamestnanec či zamestnávateľ len povinnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru (v tomto prípade výpoveďou zo strany zamestnávateľa) a nie skutkovo vymedziť všetky dôvody neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru. Tento záver možno vyvodiť aj z toho, že neplatnosť právnych úkonov podľa ZP (vrátane neplatnosti výpovede pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre absenciu hmotnoprávnych predpokladov výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 ZP) je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí od samého počiatku bez toho, aby ju niekto namietal, a teda na ňu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, ak v konaní zistí skutočnosti, ktoré takúto absolútnu neplatnosť zakladajú.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies