V konaní o vyporiadaní BSM nemožno riešiť, či sú súčasťou BSM veci prevedené na tretie osoby. Prevod vozidla z BSM nie je bežnou vecou.
I. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku (tu v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Stranami sporu sú bývalí manželia, nemôžu nimi byť tretie osoby (s výnimkou určitých prípadov, napr. právni nástupca niektorého manžela). V konaní o vyporiadanie BSM nie je vhodné riešiť predbežne otázku spoluvlastníctva bývalých manželov k veciam, pokiaľ tieto veci sú v súčasnosti už prevedené na tretie osoby, keďže takéto rozhodnutie súdu by v konečnom dôsledku (bez ohľadu na to, s akým výsledkom by si súd túto otázku vlastníctva predbežne posúdil) nepochybne predstavovalo neprijateľný zásah do práv tretích osôb.
II. V súdenom prípade boli vozidlá scudzené a za ich súčasných vlastníkov sa považujú žalovaní 2/ a3/. Keďže tieto osoby nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného 1/, nebol by zákonným taký postup konajúceho súdu, ktorým by rozhodoval ako predbežnú otázku vlastníckeho práva k motorovým vozidlám, ktoré žalovaní 2/ a 3/ nadobudli (kúpnou, darovacou, prípadne inou)zmluvou a cítia sa byť ich vlastníkmi. Takýmto postupom by bola žalovaným 2/ a 3/, ktorí by boli rozhodnutím súdu dotknutí, odopretá legitímna ochrana ich práv a právom chránených záujmov.
III. Iná situácia by nastala v prípade, ak by vozidlá neboli bývali prevedené na tretiu osobu a spornou medzi manželmi by bola iba otázka, či tieto veci sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo sú vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. V takom prípade nič nebráni súdu, vykonávajúcemu vyporiadanie ich BSM, aby otázku vlastníctva (spoluvlastníctva) posúdil sám ako predbežnú, čo však nie je uvedený prípad.
IV. Pojem „bežná vec“ nie je v Občianskom zákonníku definovaná, preto pri posudzovaní či ide o vec bežnú alebo nie, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci ako aj účel, na ktorý slúži a pod. V zmysle ustálenej súdnej praxe predaj alebo darovanie motorového vozidla za bežnú vec považovať nemožno a ak k tomu dôjde vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktoré je spoločným majetkom manželov, vyžaduje sa k platnosti takéhoto právneho úkonu súhlas ich oboch. Pokiaľ takýto súhlas jedným z nich nebol daný, považuje sa právny úkon urobený druhým manželom za relatívne neplatný.