V konaní o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny možno vydať rozsudok pre zmeškanie; nejde o konanie podľa § 137 písm. b) CSP

I. Základným kritériom pre členenie súkromnoprávnych žalôb podľa § 137 na žalobu o splnení povinnosti (písm. a/) a žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu (písm. b/) spočíva jednak v žalobnom návrhu, ako aj v právnom dôvode tvrdeného práva. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti (napr. niečo dať, resp. vydať, vypratať, vykonať, niečoho sa zdržať, alebo niečo strpieť). Právo na plnenie vyplýva z žalobcom tvrdeného relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Právo uplatňované žalobou na plnenie, je právo už existujúce, žalobca teda žalobou na plnenie žiada vydanie rozsudku s deklaratórnymi účinkami. Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené. Žalobami na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, sú najmä 1. žaloba vlastníka pozemku na usporiadanie vzťahov s vlastníkom neoprávnenej stavby (§ 135c OZ), 2. žaloba spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), žaloba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (§ 149 OZ). Pri týchto žalobách súd nie je viazaný žalobným návrhom, ale spôsobom usporiadania právnych vzťahov koncipovaným zákonom, môže teda prisúdiť aj viac ako sa strany domáhajú, nakoľko nárok je upravený hmotným právom. Zmena právneho vzťahu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorý má v tom prípade konštitutívne účinky.

II. Žaloba žalobcu o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je jednoznačne žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, nakoľko jej predmetom je splnenie peňažnej povinnosti spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, teda žalobou sa žalobcovi poskytuje ochrana porušeného práva s deklaratórnymi účinkami súdneho rozhodnutia, pričom vyhláška 154/2005 Z. z. upravuje iba spôsob určenia výšky spôsobenej škody. Súd žalobcovi nesmie prisúdiť viac - vyššiu náhradu škody, než akej sa v spore domáha. Nejde o usporiadanie vzájomných práv a povinností upravených hmotnoprávnou normou, ako je to napríklad v prípadoch vyporiadania bezpodielového či podielového spoluvlastníctva, kedy má rozhodnutie súdu konštitutívne účinky.