II. Uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje k platnosti uvedenie dátumu podpisu

Náležitosťou uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka nie je uvedenie dátumu, kedy k uznaniu dochádza. Z citovaného § 407 ods. 1 Obch. zák. je zrejmé, že nová štvorročná premlčacia doba plynie od „tohto uznania“. Citované ustanovenie nehovorí o tom, že by štvorročná doba plynula od „dátumu uvedeného v uznaní“, ale viaže plynutie novej premlčacej doby na objektívny okamih, kedy bolo uznanie ako prejav vôle urobené. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom platí, že písomný právny úkon (akým je aj uznanie, porov. cit. ustanovenia Obchodného zákonníka) je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Len čo teda konajúca osoba pripojila na písomný právny úkon svoj podpis, je tento úkon v zásade (pozri ale následne § 45 ods. 1 Obč. zák.) dovŕšený a platný bez ohľadu na to, či konajúca osoba k svojmu podpisu pripojila určitý dátum alebo nie. Pripojenie dátumu k podpisu zákon vo všeobecnosti nepredpisuje ako náležitosť právneho úkonu, robí tak len výnimočne v určitých prípadoch (napr. závet, § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Okrem toho z objektívneho naviazania novej premlčacej doby na objektívny okamih urobenia uznávacieho prejavu podľa § 407 ods. 1 Obch. zák. je zrejmé, že aj keby bol v listine dátum uvedený, neznamenalo by to, že by sa musela táto doba automaticky počítať od takto uvedeného dátumu. Ak by bol totiž uvedený dátum nesprávny alebo dokonca priamo úmyselne sfalšovaný, nič by to nemenilo na tom, že podľa cit. ustanovenia by nová premlčacia doba plynula od skutočného dátumu podpísania písomného uznania. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je správny názor súdu prvej inštancie, že by chýbajúci dátum v uznávacom prejave žalovanej spôsoboval jeho neurčitosť a tým neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Naopak, podľa odvolacieho súdu je uznávací prejav platný aj bez tohto dátumu, ak je podpísaný konajúcou osobou.