Ústavnoprávne hľadisko posúdenia premlčania nároku na náhradu škody medzi podnikateľmi, ak vznikla porušením povinnosti neupravenej v Obchodnom zákonníku
V akademickej doktríne sa objavujú dva názory na premlčanie deliktuálnych nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením povinností ustanovených iným predpisom, ako je Obchodný zákonník. Prvý z nich rozlišuje medzi deliktuálnymi a kontraktuálnymi nárokmi a vychádza z toho, že obmedzenie § 757 Obchodného zákonníka vplýva aj na možnosť použitia všeobecných ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka na deliktuálne právne vzťahy. Z toho vyvodzuje, že aplikáciu obchodnoprávneho režimu premlčania nie je možné pripustiť na prípady porušenia iných predpisov, ako je Obchodný zákonník.
Druhý z nich pripúšťa aplikáciu obchodnoprávneho režimu aj na premlčanie deliktuálnych nárokov na náhradu škody, ak sú splnené predpoklady § 261 Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na § 757 Obchodného zákonníka. Za relevantné považuje vymedzenie obchodného záväzkového vzťahu bez ohľadu na dôvod jeho vzniku.
Úlohou Ústavného súdu nie je poukazovať na rôzne následky už uvedených riešení otázky premlčania deliktuálnych vzťahov spĺňajúcich predpoklady § 261 Obchodného zákonníka (napríklad v prípade plurality škodcov). Je úlohou najvyššieho súdu (a všeobecných súdov), aby zhodnotil, aké účinky na právnu klasifikáciu daného vzťahu má obmedzenie ustanovené v § 757 Obchodného zákonníka.