Ústavnoprávne hľadisko nepriznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní podľa SSP

I. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je síce rozhodnutím právoplatným, v konaní však riešilo len parciálnu otázku – otázku (ne)priznania procesného postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Týmto rozhodnutím sa konanie ako celok neskončilo. Ústavný súd nemá na tomto mieste záujem vysloviť tézu, podľa ktorej nepriznanie procesného postavenia osoby zúčastnenej na konaní nemá v žiadnom prípade potenciál zasiahnuť základné práva sťažovateľa. Argument tejto závažnosti však treba hodnotiť aj s ohľadom na ostatné okolnosti.

II. Je teda treba zohľadniť tiež argument, že negatívny výsledok sporu bol pre sťažovateľa želaný (chcený), a argument, že ústavný súd spravidla hľadí (z pohľadu práva na spravodlivý proces) na konania už právoplatne skončené ako na celok. V súdenom prípade preto nemusí byť na otázku parciálnej (ne)spravodlivosti úseku konania z pohľadu spravodlivosti konania ako celku nazerané bezvýnimočne ako na otázku zásadného významu.

III. Je nutné vziať do úvahy tiež intenzitu dopadu tvrdeného zásahu na sťažovateľa. Sťažovateľ opomenul ústavnému súdu predostrieť, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v ten istý deň ako bolo konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy iným jeho rozhodnutím skončené. Pretože sťažovateľ priznáva, že na zamietnutí žaloby mal záujem, tvrdený pocit krivdy vyvolaný napadnutým rozhodnutím (trvajúci teda len moment, t. j. do skončenia konania) ústavný súd považuje z pohľadu na spravodlivosť konania ako celku za tvrdenie zavádzajúce.

IV. Vzhľadom na to, že otázka parciálnej (ne)spravodlivosti úseku konania v posudzovanom prípade nemala potenciál v čase priebehu konania výrazne a vo výsledku konania nezvratne zasiahnuť do sťažovateľových subjektívnych práv (sťažovateľ ujmu na subjektívnych právach výsledkom konania neutrpel), ústavný súd považuje iniciatívu stelesnenú v podanej sťažnosti za domáhanie sa prejudikovania objektívnych záverov týkajúcich sa interpretácie ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich postavenie osôb zúčastnených na konaní (najmä § 41 ods. 2 SSP) vo vzťahu k osobitným konaniam podľa Správneho súdneho poriadku.