Ústavná neakceptovateľnosť dĺžky konania pri rozhodovaní o osobnom statuse maloletej
ÚS SR konštatuje, že okresný súd v danom prípade napriek tomu, že rozhodoval o osobnom statuse maloletej a ochrana záujmov maloletého dieťaťa si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania (napr. I. ÚS 54/02), vo veci takto nepostupoval, o čom svedčí okrem iného aj skutočnosť, že pôvodne maloletá sťažovateľka dosiahla v priebehu dosiaľ právoplatne neskončeného konania plnoletosť. V okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná a nepochybne signalizuje, že v napadnutom konaní dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania.
Vychádzajúc z uvedeného ÚS SR dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 33/1987 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies