Ustanovenie znalca v konaní o kompenzačnom príspevku
Výber vykonávaných dôkazov je vecou viazanej správnej úvahy správneho orgánu. Účastník správneho konania nemá žiadne subjektívne právo na to, aby bol v konaní vykonaný práve určitý konkrétny dôkaz. Rovnako však nemá ani subjektívne právo, aby správny orgán určitý dôkaz nevykonal, teda aby upustil od jeho vykonávania. Rozhodnutie, ktorým správny orgán nariadi vykonanie určitého dôkazu (napríklad ustanoví znalca), tak samo o sebe nemôže spôsobovať ujmu na právach účastníka konania.
Podľa jasného znenia ustanovenia § 7 písm. e) SSP však výnimka, kedy rozhodnutie procesnej povahy nie je vylúčené z preskúmania správnymi súdmi, predpokladá, že rozhodnutie mohla mať za následok ujmu na subjektívnych právach. Nestačí teda ujma na ekonomických, sociálnych alebo iných záujmoch, ale musí ísť vyslovene o ujmu na subjektívnych právach.