Ustanovenie § 390 CSP sa uplatní aj vtedy, ak súd 1. inštancie nevykonal nijaké dokazovanie ohľadom otázky podstatnej pre správne rozhodnutie vo veci
I. Krajský súd v prejednávanej veci nerešpektoval § 390 CSP, keď napriek jeho kogentnému zneniu napadnutým rozsudkom opätovne zrušil v poradí druhý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Opätovné zrušenie rozsudku okresného súdu pritom v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sa krajský súd stručne snažil obhájiť potrebou vykonania (doplnenia) dokazovania na účel posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku, čo sa týka právneho základu, ako aj výšky, keďže súd prvej inštancie žalobu proti sťažovateľke zamietol iba z dôvodu premlčania.
II. Napriek tomu, že okresný súd sa už v prvom rozsudku nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že námietka premlčania bola sťažovateľkou vznesená v rozpore s dobrými mravmi, a považoval ju za uplatnenú dôvodne, krajský súd k týmto právnym záverom okresného súdu nezaujal žiadne stanovisko, iba mu uložil, aby sa námietkou premlčania opätovne zaoberal, ak dospeje k záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky. Krajský súd svoj nesúhlas s právnym posúdením námietky premlčania vyjadril až v napadnutom rozsudku. odvolacie konanie je založené na princípe neúplnej apelácie a procesné normy dovoľujú aj odvolaciemu súdu vykonať alebo zopakovať dokazovanie, a tak si zadovážiť úplný skutkový podklad na svoje rozhodnutie (§ 384 CSP). Nedostatky právneho posúdenia môže sám odvolací súd odstrániť vlastným právnym posúdením s prípadným použitím postupu podľa § 382 CSP (IV. ÚS 439/2024). Na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania musí odvolací súd nariadiť odvolacie pojednávanie. Inými slovami, pre vzťah k § 390 CSP teda platí, že odvolací súd musí sám napraviť prípadné chyby, ktorých sa ešte prvoinštančný súd v skutkových zisteniach a úvahách alebo nesprávnosti právneho vyhodnotenia dopustil.