Ustanovenie § 18f ZoSP sa vzťahuje aj na vrátenie súdneho poplatku
Okresný súd, prihliadajúc len na priame a výslovné pokyny v zákonnom texte (§18 f zákona o súdnych poplatkoch), nesplnil povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnou právnou normou sledované. Interpretoval § 18f zákona o súdnych poplatkoch takým spôsobom, ktorý nezodpovedá zmyslu a účelu tohto zákona, a tým zasiahol do namietaných práv sťažovateľky, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor žalovaného v nemalej výške. Uvedené podčiarkuje skutočnosť, že štát (okresný súd) si v rozpore s rozumným výkonom spravodlivosti v podstate bezdôvodne ponechal žalovaným zaplatený súdny poplatok za odpor a svoju povinnosť vrátiť žalovanému poplatok „presunul“ napadnutým uznesením na sťažovateľku, odôvodňujúc túto zjavnú nespravodlivosť len tým, že vypustením § 11 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch z predchádzajúcej právnej úpravy nie je možné už zaplatené poplatky vrátiť (bod 24 napadnutého uznesenia). Preto nemožno intertemporálne ustanovenie § 18f zákona o súdnych poplatkoch vykladať inak, než tak, že pojem vyberanie súdnych poplatkov v sebe zahŕňa aj ich vrátenie, a preto mal okresný súd vrátiť súdny poplatok žalovanému.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies