Ustálenie priaznivejšej právnej úpravy pre páchateľa správneho deliktu
Môže nastať prípad, kedy orgán verejnej správy nebude vedieť jednoznačne určiť, či je nová právna úprava pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšia a to v dôsledku, že pôvodne vymedzený rozsah pokuty, ktorú bolo možné za správny delikt uložiť, sa zmení tak, že sa síce zníži spodná hranica pokuty (alebo zákon jej spodnú hranicu neupravuje vôbec), no zároveň sa zvýši horná hranica pokuty, v dôsledku čoho má orgán verejnej správy ešte väčší rozsah diskrečnej právomoci pri jej ukladaní. Zavážiť môže okolnosť, či je uloženie sankcie v konkrétnom prípade koncipované ako možnosť alebo ako povinnosť. Subjektívny postoj orgánu verejnej správy k fakultatívnosti alebo obligatórnosti uloženia sankcie (teda ak argumentuje, že by v konkrétnom prípade neprichádzalo do úvahy neuloženie pokuty páchateľovi) je irelevantný, keďže sa vychádza z výslovného zákonného znenia. Výnimočne, pri pochybnostiach, môže orgán verejnej správy vziať do úvahy aj postoj samotného páchateľa, ak ten trvá na aplikácii novšej právnej úpravy v domnienkach, že je preňho priaznivejšia. Jeho žiadosť však v žiadnom smere nemôže byť kľúčovým, ale iba podporným, nástrojom pre ustálenie tejto otázky.