ÚS: Zaplatenie súdneho poplatku po uplynutí lehoty neznamená, že by mal súd v zmysle § 97 SSP prihliadnuť na splnenie tejto podmienky konania
I. Ústavný súd vníma sťažovateľovu nespokojnosť s výsledkom konania o jeho správnej žalobe. Súdny poplatok totiž v konečnom dôsledku zaplatil, no konanie bolo aj tak zastavené. Krajský súd však postupoval v intenciách mantinelov (medzí podľa čl. 51 ods. 1 ústavy) ohraničujúcich priestor, v ktorom sa sťažovateľ pri dovolávaní sa súdnej ochrany mohol pohybovať. Dôsledne totiž rešpektoval § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch a v ňom zákonodarcom nariadený zákaz prihliadnuť na zaplatenie súdneho poplatku po uplynutí na to určenej lehoty.
II. Argumentácia o nerešpektovaní § 97 SSP krajským súdom je irelevantná. V sťažovateľovej veci uplatnené ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch majú k § 97 SSP vzťah špeciality, pretože splnenie poplatkovej povinnosti je len jednou z procesných podmienok, ktoré má na mysli § 97 SSP. Rovnako § 97 upravuje iba povinnosť správneho súdu skúmať splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, nie však spôsob, akým správny súd nedostatok procesných podmienok odstraňuje. Práve to je predmetom úpravy § 10 a § 14 zákona o súdnych poplatkoch v prípadoch, keď nedostatok procesnej podmienky spočíva práve v nesplnení poplatkovej povinnosti žalobcu. Preto aplikácia § 97 SSP v sťažovateľovej veci nemala potenciál vyústiť do nezastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.