ÚS SR: Ústavne udržateľný výklad dôvodu pre vylúčenie sudcu spočívajúceho v prejednávaní a rozhodovaní toho istého sporu na súde inej inštancie
Ústavný súd konštatuje, že záver najvyššieho súdu, podľa ktorého namietaná sudkyňa svojou činnosťou spočívajúcou v postúpení veci kauzálne príslušnému súdu nenaplnila znaky rozhodovania a prejednávania sporu podľa § 49 ods. 2 CSP, nemožno považovať za arbitrárny, či ústavne neudržateľný. Najvyšší súd ako príklad poukázal na procesné úkony súdu, ktorých vykonanie je možné z hľadiska naplnenia zákonného pojmu „prejednávanie sporu“ podľa § 49 ods. 2 CSP hodnotiť ako významné. Zaradil k nim nariadenie pojednávania, doručovanie vyjadrení medzi stranami sporu, predbežné prejednanie sporu. Spoločným menovateľom uvedených procesných úkonov je nadobudnutie vedomostí o prejednávanej veci u sudcu na nižšej inštancii, ako aj jeho oboznámenie sa s prejavmi strán sporu, s ich návrhmi na dokazovanie, resp. s jednotlivými dôkaznými prostriedkami. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd správne vystihol podstatu úkonov, ktorých vykonanie by bolo spôsobilé odôvodniť vylúčenie sudcu pri neskoršom prejednávaní veci na súde vyššej inštancie.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies