ÚS SR: Kritériá pre stanovenie trov právneho zastúpenia v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
I. Spornou sa stala otázka, akým spôsobom a tiež v ktorom momente má byť hodnota nehnuteľnosti určená, aby mohla byť základom pre výpočet trov právneho zastúpenia.
II. Podľa názoru ústavného súdu možno analogicky aplikovať § 264 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
III. V zásade by teda súd mal pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať zo znaleckého posudku, ktorým by bola (pravdepodobne najobjektívnejšie) stanovená hodnota (cena) predmetu konania. Predloženie znaleckého posudku by malo byť v záujme strany, ktorej bola priznaná náhrada trov konania, avšak je potrebné zároveň dodať, že to nie jej povinnosť. Čo preto robiť v prípade, keď taký znalecký posudok predložený nebol?
IV. Zisťovanie trhovej ceny podľa názoru ústavného súdu môže byť považované za akceptovateľný spôsob, akým možno určiť hodnotu nehnuteľnosti (za predpokladu, že v konaní nebol predložený znalecký posudok). Spôsob, ktorý zvolil okresný súd, však akceptovateľný nebol, pretože nezodpovedá § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. – hodnota nehnuteľností bola takto totiž určená v okamihu, keď súd rozhodoval o vyčíslení trov právneho zastúpenia, a nie v okamihu začatia poskytovania právnej služby.
V. Rovnako by bolo podľa názoru ústavného súdu správne požiadať o stanovenie trhovej ceny realitné kancelárie – a to preto, pretože na internete možno nájsť len informáciu o tom, akú cenu za nehnuteľnosti ponúkajú, avšak táto cena nemusí (ani obvykle nezodpovedá) tomu, za akú cenu bude naozaj predaná.
VI. Môžu nastať aj také situácie, keď ani tento spôsob nebude možné použiť (sú prípady, keď to môže byť aj viac ako 10 - 15 rokov alebo pôjde o veľmi špecifickú nehnuteľnosť). Podľa názoru ústavného súdu v prípade chýbajúceho znaleckého posudku a akéhokoľvek iného podkladu, na základe ktorého by bolo možné úvahou dospieť k hodnote nehnuteľnosti, určenie trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (aj s ohľadom na pasivitu víťaznej strany) bude akceptovateľné. Opäť však ústavný súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní je potrebné vždy vziať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom použitie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. by malo byť poslednou z možností (s obligatórnym odôvodnením, prečo reálne nebolo možné žiadnym iným vhodným spôsobom určiť hodnotu nehnuteľností).