ÚS SR: K skúmaniu domnelého právneho dôvodu nadobudnutia ako podmienky vydržania; pri vydržaní sa neuplatní zásada nemo plus iuris

I. Posúdeniu okresného súdu, ktorý vylúčil dobromyseľnosť držiteľov už pri vstupe do držby len preto, že sporný pozemok nebol predmetom kúpnych zmlúv, treba uviesť, že nadobúdací titul, tak ako to vyžadoval okresný súd, nie je zákonnou podmienkou vydržania. Ani z judikatúry, na ktorú okresný súd poukázal, takýto právny záver nevyplýva a nemožno z nej vyvodiť, že jedinou okolnosťou preukazujúcou dobromyseľnosť pri vstupe do držby môže byť len nadobúdací titul, ktorého predmetom je sporný pozemok. Z nej vyplýva, že pri posúdení dobromyseľnosti treba skúmať aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia, ktorý môže byť aj domnelý, a nie je jedinou okolnosťou spôsobilou preukázať dobromyseľnosť držiteľov.

II. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a od nevlastníka sú dva odlišné spôsoby. Pri vydržaní držiteľ neodvodzuje svoje vlastníckeho právo od predchodcu, a preto na neho nedopadá uplatnenie zásady nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má.

III. Do držby sa vstupuje nie na základe právneho úkonu, ktorého preukázanie listinou vyžadoval okresný súd, ale získaním skutočnej moci nad vecou. Na okolnosti týkajúce sa nadobúdacieho titulu, ktorým môže byť aj domnelá kúpna zmluva, má súd prihliadnuť ako na jednu z mnohých okolností pri posudzovaní splnenia podmienok vydržania. Výklad § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka okresného a krajského súdu vylučujúci dobromyseľnosť držiteľov len preto, že nepreukázali nadobúdací titul, predmetom ktorého by bol sporný pozemok, popiera zmysel vydržania, ktorým je nadobudnutie vlastníctva inak ako na základe bezvadného nadobúdacieho titulu.