ÚS SR: K prikázaniu prejednania rozvodovej veci súdu, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa manželov na základe jeho zverenia do osobnej starostlivosti rodiča na dobu do rozvodu
I. Za zákonný spôsob zmeny určenia bydliska maloletého dieťaťa možno jednoznačne považovať aj rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a to aj bez explicitného určenia miesta bydliska výrokom súdneho rozhodnutia.
II. Argument sťažovateľky, že z hľadiska určenia miestnej príslušnosti síce zákon nepriorizuje ani jedno z konaní (konanie o rozvod manželstva ani konanie o výkon rodičovských práv a povinností), sama sťažovateľka favorizuje konanie vo veci starostlivosti o maloletého a najvyšší súd nesprávne priorizoval konanie o rozvode, považuje ústavný súd za nesprávny. V posudzovanom prípade ide skutočne primárne o konanie o rozvod, s ktorým je (z titulu existencie maloletého dieťaťa) ex lege spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ak by išlo „len“ o konanie o maloletom, na riešenie danej procesnej situácie by mal byť použitý inštitút prenesenia miestnej príslušnosti konajúcim súdom (§ 112 ods. 2 CMP). Keďže však ide o agendu „pripojenú“ ku konaniu o rozvod manželstva (v ktorom nie je možné aplikovať § 112 ods. 2 CMP), zohľadnenie záujmu maloletého dieťaťa po zmene jeho bydliska „pomocou“ delegácie spoločne nadriadeným súdom sa ústavnému súdu javí priliehavá.