ÚS SR: K preneseniu časti dôkazného bremena v sporoch podľa § 137 písm. b) CSP na súd

I. Vzhľadom na konštitutívnu povahu rozhodnutia súdu (v prípade vyhovenia, pozn.), ktorým súd autoritatívne rozhoduje o rozdelení veci/nehnuteľnosti, dochádza k istým modalitám vo vzťahu k zásadám, ktoré typicky ovládajú sporové konanie, ako je prejednancia zásada a zásada kontradiktórnosti. V takomto type konania, kde súd autoritatívne rozhoduje o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 137 písm. b) CSP, je potrebné mať na zreteli hlavne jeho výsledok, tak aby zodpovedal hmotnému právu, za čo nesie zodpovednosť predovšetkým súd, pretože určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu a súd má v tomto smere diskrečnú právomoc rozhodnúť podľa vlastnej úvahy (nie je viazaný návrhom), avšak v zmysle a v súlade s relevantnou právnou úpravou. Podľa názoru ústavného súdu preto nemožno v celom rozsahu prenášať zodpovednosť za výsledok konania na sporové strany s odôvodnením, že ide výlučne o procesnú zodpovednosť tej-ktorej strany konania, na ktorej leží bremeno tvrdenia a následne aj dôkazné bremeno.

II. Pre prípad pochybností bol, s ohľadom na zamýšľaný spôsob deľby, súd oprávnený a v záujme spravodlivosti aj povinný vykonať dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy (teda také dokazovanie, ktoré strany nenavrhli, pozn.) tak, aby neboli zjavné pochybnosti o disparite prijatého riešenia. Pokiaľ odvolací súd na uvedené nereflektoval, dopustil sa chyby. Neobstojí argumentácia odvolacieho súdu, že sťažovatelia v tomto smere boli nečinní a neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k nepomernému spôsobu deľby, ktorý ich zjavne poškodil.