ÚS SR: K potrebe podrobnejšieho vysvetlenia nutnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak strana s obmedzenými informačnými možnosťami požiada o advokáta súd

I. Sťažovateľ náležite poučený druhostupňovým súdom o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní vzal túto informáciu na vedomie, avšak so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta dôvodiac svojou nemajetnosťou sa neobrátil na kompetentný subjekt, teda na Centrum právnej pomoci, ale na samotný všeobecný súd. Za takýchto okolností, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že boli informačné možnosti sťažovateľa limitované obmedzením jeho osobnej slobody (pobyt vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody), bolo úlohou najvyššieho súdu reagovať na aktuálnu situáciu explicitnejším spôsobom.

II. Ak by aj najvyšší súd nebol toho názoru, že je potrebné sťažovateľa poučiť tak, aby sa mu dôsledne zaručila ochrana jeho práva na prístup k súdu, bolo jeho povinnosťou sa so žiadosťou sťažovateľa podrobnejšie vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. V nadväznosti na predchádzajúce uvedené závery ústavný súd uzatvára, že bolo úlohou najvyššieho súdu zhostiť sa ochrany práv sťažovateľa, hoc aj prostredníctvom okresného súdu, u ktorého bolo dovolanie sťažovateľa podané, a to aktuálnym poučením o spôsobe splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia, teda poskytnutím informácie o možnosti obrátiť sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta pre účely zastupovania v dovolacom konaní na Centrum právnej pomoci alebo aspoň náležite odôvodniť, prečo k takémuto kroku nebolo pristúpené.