ÚS SR: K otázke rozlišovania medzi samostatným a nerozlučným procesným spoločenstvom pri aplikácii § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

I. Právna úprava § 13 ods. 2 vyhlášky pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi samostatným a nerozlučným procesným spoločenstvom.

II. V jednej línii rozhodovacej činnosti všeobecných súdov pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú ústavný súd identifikoval, všeobecné súdy priznávajú náhradu trov právneho zastúpenia aplikovaním § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške zníženej základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorú následne vynásobia počtom zastúpených osôb bez toho, aby sa zaoberali povahou spoločenstva týchto účastníkov.

III. V rozhodovacej činnosti všeobecných súdov sa však objavuje aj iný prístup. V týchto prípadoch všeobecné súdy nepovažovali úkony právnej služby advokáta za spoločné úkony v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky v prípadoch nerozlučného spoločenstva účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov, ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, rozhoduje sa o nich v jednom výroku, ktorý vyznieva proti všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo nepriaznivo). Podľa tejto judikatúry aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých spoločníkov v nerozlučnom spoločenstve, má sa považovať stále za jeden úkon, a nie za úkon spoločný.

IV. Z ústavnoprávneho hľadiska odrážajúceho požiadavky základného práva na súdnu ochranu môžu v určitých prípadoch popri sebe obstáť dokonca aj dve rozhodnutia všeobecného súdu vyhodnocujúce parciálnu procesnú otázku v obdobných skutkových okolnostiach úplne odlišne.

V. Vrátiac sa k okolnostiam prejednávanej veci, ak ústavný súd vyhodnotil ako ústavne akceptovateľný aj taký prístup všeobecných súdov, ktoré pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia zníženú sadzbu tarifnej odmeny advokáta (§ 13 ods. 2 vyhlášky) vynásobia počtom zastúpených osôb bez ohľadu na povahu procesného spoločenstva, teda aj v prípade nerozlučného spoločenstva, zakladá to dostatočný základ pre záver ústavného súdu o ústavnej udržateľnosti rovnakého postupu mestského súdu za situácie, keď samotný sťažovateľ tvrdí, že na strane žalobcov išlo o samostatné procesné spoločenstvo.