ÚS SR: K otázke náhrady trov konania o vzájomnej žalobe, ak rozhodnutie obsahuje len jeden výrok o náhrade trov

I. Pri rozhodovaní o výške trov konania vyššia súdna úradníčka vychádzala len z hodnoty veci 2 994 eur s príslušenstvom (žalobou uplatnený nárok sťažovateľky). Podľa jej právneho názoru procesné zavinenie žalovaného na späťvzatí vzájomnej žaloby malo byť pretavené do samostatného výroku o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe. Sťažovateľka mala možnosť podať návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čo však neučinila v zákonom stanovenej lehote. Absenciu tohto výroku preto nie je možné zhojiť postupom podľa § 13 ods. 3 vyhlášky.
II. V sťažnosti sa sťažovateľka nestotožnila tvrdením vyššej súdnej úradníčky, že v rozsudku absentuje výrok o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe. Tento obsahuje len jeden výrok o náhrade trov konania, ale vôbec z neho nevyplýva, že by sa nemal dotýkať aj časti konania o vzájomnej žalobe.
III. Ústavný súd upriamuje pozornosť na poradie jednotlivých výrokov rozsudku okresného súdu. Prvý jeho výrok sa týka rozhodnutia o žalobe sťažovateľky, na ktorý nadväzuje výrok o náhrade trov konania, ktorý má charakter k nemu závislého výroku. Až v poradí tretím výrokom okresný súd rozhodol o zastavení konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe. Podľa názoru ústavného súdu právny záver, podľa ktorého sa výrok o náhrade trov konania vzťahuje len na výrok, ktorým bola meritórne rozhodnutá žaloba sťažovateľky, nie je z ústavného hľadiska problematický, aj keď si ako akceptovateľný možno predstaviť aj názor opačný. O oboch nárokoch sa totiž konalo v jednom konaní, a tak v rámci jednotlivých úkonov právnej služby sťažovateľka ako sporová strana zaujímala stanoviská súčasne k obom uplatneným nárokom. Berúc do úvahy zákonné kritériá preukázateľnosti, odôvodnenosti a účelnosti [§ 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)] výdavkov, ktoré tvoria predmet náhrady, nie pravidlá vyhlášky orientované primárne na vzťah advokáta a klienta, ústavný súd nemá dôvod spochybňovať právny názor mestského súdu, podľa ktorého okresný súd vo svojom rozsudku nerozhodol o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe.