ÚS SR: K nevyhoveniu návrhu na vstup do konania na miesto žalobcu kvôli zániku žalobcu; úvahy de lege ferenda riešiace postavenie postupníka, ak postupca nepodá návrh na jeho vstup do konania

I. Zo znenia § 80 ods. 1 CSP vyplýva, že návrh na vstup na miesto žalobcu môže podať len sám žalobca, a to dovtedy, pokým sám má procesnú subjektivitu, teda podľa § 61 CSP má spôsobilosť na práva a povinnosti. Vo veci sťažovateľa bol návrh podľa § 80 ods. 1 CSP podaný až potom, ako spôsobilosť žalobcu na práva a povinnosti jeho výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu zanikla. Preto právny záver najvyššieho súdu o tom, že konanie by tak či tak muselo byť zastavené, nemožno považovať za zjavný právny omyl, ktorý by bol porušením uvedených ústavných práv sťažovateľa. Bolo na sťažovateľovi, aby pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok pri ochrane svojich práv postupoval tak, aby žalobca včas podal návrh podľa § 80 ods. 1 CSP. To platí o to viac, že žalobca a sťažovateľ boli zastúpení tým istým advokátom.

II. V pochopení nespokojnosti sťažovateľa na okraj možno uviesť, že nová procesná konštrukcia obsiahnutá v § 80 CSP, ktorá sťažovateľovi neumožňuje podať návrh na jeho vstup na miesto žalobcu, môže napriek tomu, že vychádza z predstáv štandardných kodifikácií procesného práva, vzbudzovať napätie, ktoré naznačuje potrebu doplniť náš civilný procesný kódex popri vedľajšej intervencii aj o hlavnú intervenciu. Možno poukázať na § 234 rakúskeho ZPO, podľa ktorého prevod pohľadávky, o ktorej sa vedie spor, nemá na spor žiaden vplyv a nadobúdateľ pohľadávky nie je oprávnený bez súhlasu žalovaného vstúpiť do sporu. Táto oproti § 80 ods. 1 CSP ešte prísnejšia konštrukcia je však vyplnená § 16 rakúskeho ZPO, podľa ktorého ten, ktorý si uplatňuje právo, o ktoré iní vedú spor, môže až do právoplatného rozhodnutia tohto sporu žalovať obe strany (hlavná intervencia).