ÚS SR: K neúčelnosti vynaloženia trov právneho zastúpenia, ak advokáta zastupuje s. r. o., ktorej je jediným konateľom a spoločníkom
I. Sťažovatelia ako neúspešní žalovaní boli v civilnom spore po potvrdení rozsudku okresného súdu krajským súdom zaviazaní žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca, sám advokát, bol v spore zastúpený spoločnosťou s ručením obmedzeným (advokátskou kanceláriou), ktorej je jediným konateľom a spoločníkom.
II. Hoci formálne sú žalobca a jeho splnomocnený zástupca odlišné osoby, reálne jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré mu bola priznaná náhrada právneho zastúpenia, vykonával sám žalobca. Ak by aj žalobca vynaložil na toto zastúpenie prostriedky, napriek zjavnej možnosti vykonať tieto úkony bez zastúpenia jeho advokátskou kanceláriou za dosiahnutia totožného výsledku či už konania ako celku alebo obsahu a kvality úkonov, nemožno ich považovať za účelne vynaložené výdavky a zaťažovať ich náhradou protistranu. Okresný súd s prihliadnutím na túto osobitosť veci sťažovateľov vyložil a aplikoval § 251 CSP formalisticky. Je neúčelné, aby tá istá osoba v spore bola stranou a zároveň na základe plnomocenstva jej zastupujúcim advokátom, hoci advokáciu vykonáva ako jediný konateľ zastupujúcej advokátskej kancelárie.
III. Aj advokát ako sporová strana má právo dať sa zastúpiť, no je úlohou všeobecných súdov pri rozhodovaní o trovách osobitne posudzovať účelnosť výdavkov zastúpenia.