ÚS SR: K možnosti zamietnutia žaloby o náhradu škody po vydaní medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté, že základ nároku je daný
Ústavný súd vníma zdanlivý rozpor medzi záverom o vzniku škody a zistením, že výška vzniknutej škody nebola preukázaná v žiadnom rozsahu, ale podľa názoru ústavného súdu sa tieto závery navzájom nevyhnutne nevylučujú. Právoplatnosť rozsudku o základe nároku a s tým spojený záver o vzniku škody ešte automaticky neznamená, že výšku vzniknutej škody nie je v konaní potrebné preukázať a vždy je nutné priznať ju bez ďalšieho aspoň v nejakom rozsahu. Pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sťažovateľka v posudzovanej veci vzhľadom na ostatné, neskôr (po vydaní medzitýmneho rozsudku) zistené okolnosti nemohla dosahovať tvrdený zisk, pričom zároveň toto zistenie alebo záver sťažovateľka účinne nespochybnila konkrétnou argumentáciou, je podľa názoru ústavného súdu ústavne konformný záver, že sťažovateľka nepreukázala výšku škody, čo nevyhnutne potom viedlo k zamietnutiu žaloby.