ÚS SR: Hranice vymedzenia právnej otázky z hľadiska prípustnosti dovolania a kategória dobrých mravov

Ak sú dôvody dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP koncipované tak, že dovolateľ nezosporňuje ustálený skutkový stav ako výsledok dokazovania a následného hodnotenia dôkazov, ale kritizuje (ne)použitie právnej normy na zistený skutkový stav, zjavne ide o formuláciu právnej otázky. Dovolanie je potom prípustné aj napriek tomu, že právna otázka súvisí s právnou kategóriou, ktorej široká formulácia a široký aplikačný záber prakticky znemožňujú tvorbu právnych viet v podobe zovšeobecnených judikátov. Nemožno totiž zabúdať, že aj dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP slúži ochrane subjektívnych práv sporových strán, nejde len o nástroj zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov. Odlišným prípadom je kritika (ne)použitia právnej normy, avšak na podklade spochybňovania skutkových záverov nižších súdov v podobe nevykonania navrhovaných dôkazov či nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov ústiaceho do ustálenia skutkového stavu, s ktorým je dovolateľ nespokojný. Aj v takom prípade dovolateľ očakáva opačné rozhodnutie v jeho veci. Skutočnou podstatou jeho nespokojnosti však nie sú otázky právne, ale skutkové, ktoré prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nezakladajú, a preto nejde o odmietnutie spravodlivosti, ak najvyšší súd na takto koncipované dovolanie nedá meritórne odpovede. To bol z už uvedených dôvodov aj prípad sťažovateľa, keďže podľa jeho presvedčenia ak by všeobecné súdy posudzovali aj ďalšie skutkové udalosti predchádzajúce výpovedi z pracovného pomeru, dospeli by k skutkovému obrazu prejednávanej veci odôvodňujúcemu konštatovanie rozporu spornej výpovede s dobrými mravmi.