ÚS SR: Ak strana chce, aby sa súd určitej inštancie vyjadril k potenciálnemu nedostatku pasívnej legitimácie, musí námietku vzniesť vo vzťahu k tomu súdu, ktorý ju má posúdiť
I. Ústavný súd nepopiera, že všeobecný súd skúma vecnú legitimáciu bez ohľadu na to, či to sporové strany namietajú. Ak je však sporová strana presvedčená o nedostatku vecnej legitimácie protistrany na základe konkrétnych, špecifických právnych okolností a chce, aby sa súd pri posudzovaní vecnej legitimácie vyrovnal práve s týmito okolnosťami, musí svoju argumentáciu prezentovať vo vzťahu k tomu súdu, ktorý existenciu vecnej legitimácie aktuálne posudzuje, resp. bude posudzovať pred meritórnym rozhodnutím.
III. Sťažovateľka v odvolacom konaní nevzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, preto najvyššiemu súdu nemožno vytýkať, že nevzhliadol pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že sa krajský súd explicitne problematikou pasívnej vecnej legitimácie vo svojom rozsudku nezaoberal a nevyrovnal sa s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k danej otázke prednesenej v štádiu pred meritórnym rozhodovaním okresného súdu. Sťažovateľka v štádiu odvolacieho konania nijako neartikulovala, že na tejto svojej argumentácii zotrváva. Záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého krajskému súdu nemožno pričítať na ťarchu nedostatok aktivity sťažovateľky v rámci odvolacieho konania, je ústavne udržateľný.