ÚS: Použitie zásady sudcovskej koncentrácie konania je vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách obmedzené
Aj použitie zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP (ako normatívneho vyjadrenia základných princípov ustanovených v čl. 5 CSP) je pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 262 až § 264 CSP značne limitované. Rozhodovanie o trovách konania je síce súčasťou súdneho sporového konania, avšak nemožno v ňom bezvýhradne uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania, a to najmä z dôvodu, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP). To platí aj pre rozhodovanie o výške náhrady trov konania (ods. 2 cit. ustanovenia). Nepochybne nemožno zásadu sudcovskej koncentrácie konania uplatniť minimálne na tie trovy konania, ktoré vyšli v konaní najavo. Právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť, napr. aj preto, že si ho neuplatnila. Strana sporového konania legitímne očakáva, že v prípade úspechu v konaní jej budú prostriedky vynaložené na súdny spor nahradené. V prípade nečinnosti strán tak súd prizná náhradu trov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Znamená to, že okresný súd nebol oprávnený, s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP v spojení s čl. 5 základných princípov CSP, neprihliadnuť minimálne na tie procesné úkony strán konania, ktoré špecifikujú a preukazujú výšku trov konania tak, ako vyplývajú zo spisu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies