ÚS: K prípustnosti dovolania, ak sa proti rozsudku pre zmeškanie dalo brániť aj návrhom na jeho zrušenie, aj odvolaním

I. Už na prvý pohľad je zrejmé, že hoci odvolanie je opravným prostriedkom so širším okruhom do úvahy prichádzajúcich prípustných dôvodov, nemožno v individuálnych prípadoch vylúčiť neostrú hranicu medzi dôvodom uplatniteľným v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku na jednej strane a v odvolaní proti nemu na strane druhej.

II. Takým prípadom je aj vec sťažovateľa, ktorý v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie namietal problémy vyplývajúce zo špecifík elektronického doručovania a z mimoriadnej situácie súvisiacej s organizáciou práce súdov v období pandémie COVID‑19. Takto formulovaná argumentácia môže byť v procesnoprávnych kategóriách interpretovaná ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, ale aj ako nesplnenie podmienky na vydanie kontumačného rozsudku.

III. V prípade nejednoznačnej priraditeľnosti prednesených dôvodov k niektorému z dvoch do úvahy prichádzajúcich prostriedkov nápravy nemôže byť sťažovateľovi na ťarchu, že využil len jeden z nich. Preto ústavný súd nemá pochybnosti, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým potvrdil zamietnutie sťažovateľovho návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, má za následok, že konanie o sťažovateľovej žalobe už nebude pokračovať. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia konanie definitívne končí bez decíznych odpovedí na dôvody sťažovateľovej žaloby. Preto dôsledný rešpekt k základnému právu sťažovateľa na súdnu ochranu vyžaduje záver, že podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z návetia § 420 CSP („ktorým sa konanie končí“) v predmetnom prípade boli nepochybne splnené.