Určenie starobného dôchodku

Kasačný súd uvádza, že pokiaľ by aj nastal rozpor medzi úmyslom zákonodarcu formulovaným v dôvodovej správe a jednoznačným normatívnym textom právnej úpravy, úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe nemôže prevážiť nad týmto jasne formulovaný textom právnej úpravy a to v záujme princípu právnej istoty. V danom prípade však kasačný súd konštatuje, že ani z dôvodovej správy nevyplýva, že by zákonodarcov úmysel bol ten, aby k starobnému dôchodku určenému podľa § 293ds bola pripočítaná úprava prislúchajúca k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1.1.2018. Základným zmyslom prijatej právnej úpravy bolo posilnenie princípu zásluhovosti pri výpočte dôchodku a to výrazným zvýšením miery zohľadňovania zárobkov, z ktorých poistenec odvádzal poistné na dôchodkové poistenie, na výpočet dôchodku. Totiž základnou nerovnosťou medzi starodôchodcami, ktorým boli priznávané starobné dôchodky podľa zákona o sociálnom zabezpečení a dôchodcami, ktorým sú priznávané starobné dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení, je práve tá skutočnosť, že starodôchodcom bol priemerný mesačný zárobok redukovaný podľa § 12 zákona o sociálnom zabezpečení a tak tí, ktorí dosahovali vyššie zárobky, boli oproti dôchodcom podľa zákona o sociálnom poistení ukrátení. Práve túto skutočnosť právna úprava § 293ds nanovo upravila, keď sumu starobného dôchodku určila opätovne síce podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ale z výhodnejšie určeného priemerného mesačného zárobku. Nové určenie priemerného mesačného zárobku spočívalo vo zvýšení miery zohľadnenia zárobkov, z ktorých sa vypočítal starobný dôchodok.