Určenie maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím

V zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa § 17 ods. 2 tohto zákona nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (pričom osobitným predpisom sa tu podľa poznámky pod čiarou rozumie zákon č. 215/2006 Z. z.). Zákonom č. 412/2012 Z. z. bol teda stanovený maximálny limit výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Na záveroch najvyššieho súdu o povinnosti všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry ústavného súdu a ESĽP, ku ktorým dospel najvyšší súd skôr už v rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb., nezmenili neskôr nič ani zákon č. 517/2008 Z. z., ani zákon č. 412/2012 Z. z. Určenie maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012 Z. z. tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP.

Spisová značka: 3Cdo/19/2018
Forma rozhodnutia: Uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 24. 7. 2018

Oblasti práva:

Trestné právo / Trestné právo. / Trestné konanie

Občianske právo / Občianske právo / Náhrada škody; Zodpovednosť v občianskom práve

Územná pôsobnosť: Slovensko

Zdroj: Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov

Právny inštitút:

náhrada škody / škoda spôsobená rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym postupom

ochrana osobnosti / náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom