Urážanie manžela a bránenie v styku s maloletým nemusia byť dôvodom pre nepriznanie manželského výživného
I. Súd prvej inštancie ako dôvod pre nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi zohľadňoval skutočnosť tvrdenú manželom, že mu navrhovateľka bráni v styku s maloletým, neumožňuje mu starostlivosť o maloleté dieťa, odvolací súd konštatuje, že uvedené je pri vyživovacej povinnosti manželov bez právneho významu a nemôže mať dopad na vyživovaciu povinnosť manželov. Uvedené skutočnosti môžu byť predmetom dokazovania len v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, kde súd vykonáva v tomto smere náležité dokazovanie a ich porušenie je možné riešiť len zákonnými prostriedkami. Tvrdenie manžela, že priznanie manželského výživného navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že mu bráni v styku s maloletým dieťaťom neznamená samo o sebe rozpor s dobrými mravmi.
II. Pokiaľ mala navrhovateľka manžela verbálne urážať, nadávať mu do chudákov, žobrákov... nemožno ponechať bez povšimnutia, že uvedené sa udialo pred viac ako 2 rokmi, následne k takému správaniu prestalo dochádzať, nakoľko sa účastníci pri vzájomných kontaktoch nahrávali. Avšak uvedené konanie, vyjadrovanie sa navrhovateľky, nemožno vyhodnotiť tak, že by napĺňalo intenzitu, ktorá by mohla spôsobiť stratu práva priznať výživné.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies