Upustenie od uloženia sankcie

Priestupok sa prejednáva v správnom konaní a sankcia za priestupok sa ukladá vo forme správneho rozhodnutia. Správny orgán pri posudzovaní konkrétneho prípadu má možnosť vzhľadom na povahu spáchaného priestupku a s ohľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu, od potrestania páchateľa upustiť. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. Uloženie sankcie správnym orgánom je teda fakultatívne, t. j. správny orgán môže a nemusí uložiť sankciu. Príslušný správny orgán tak rozhodnutím síce vysloví vinu páchateľa, ale sankciu neuloží. Uplatňuje sa inštitút tzv. správnej úvahy, ktorý môže správny orgán využiť.

Správny orgán má možnosť takto postupovať, ak podľa jeho správnej úvahy (uváženia) postačí na nápravu páchateľa priestupku prejednanie priestupku na ústnom pojednávaní. Správny orgán však musí vydať rozhodnutie, ktoré obsahuje všetky formálne náležitosti a v jeho výroku konštatuje vinu páchateľa a to, že od potrestania upúšťa. Rozhodnutie musí byť tiež riadne odôvodnené.

Pri ukladaní sankcií však musí správny orgán rešpektovať odlišnosti stanovené v osobitnej časti ZoP a v osobitných zákonoch, zo znenia ktorých vyplýva, že správny orgán nemôže upustiť od uloženia sankcie. V praxi pôjde o formuláciu, že za priestupok sa sankcia (napr. pokuta) „uloží“ na rozdiel od formulácie „môže uložiť“, ako aj v prípadoch, ak v zákone o priestupkoch alebo v osobitných zákonoch je stanovená spodná hranica sankcie, prípadne sankcia je stanovená pevnou sumou. Upustiť od uloženia sankcie za priestupok teda možno len vtedy, ak to zákon o priestupkoch alebo osobitný zákon nevylučuje.

Ustanovenie § 11 ods. 3 ZoP síce umožňuje od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, pokiaľ k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa § 11 ods. 3 ZoP možno len vtedy, ak to ZoP alebo osobitný zákon v príslušných sankčných ustanoveniach zo zákona o priestupkoch nevylučuje t. zn. ak zákon stanovuje fakultatívnu sankciu.