Uplatňovanie náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci na súde

Uzákonenie výnimočného prístupu k možným problematickým postupom súdov má pritom svoje opodstatnenie v nutnosti zamedzenia možnosti, aby sa aj inštančne nižšie súdy vyjadrovali k správnosti postupov súdov inštančne vyšších a prakticky si tak prisvojovali kompetenciu zverenú Ústavou či zákonmi iným subjektom, v prípade vyšetrovateľov a poverených príslušníkov či pracovníkov polície a finančnej správy, potom dôvodom je obdobná potreba eliminovať možnosť, aby správnosť postupov týchto reprezentantov verejnej moci mohla byť hodnotená aj mimo režimu na to určeného (najmä súdom v inom než trestnom konaní či režime správneho súdnictva, u ktorého by hrozilo, že otázku, o ktorej je reč, pri jej predbežnom posudzovaní vyrieši inak, než ako bude - spravidla až neskôr - vyriešená orgánom, ktorému jej vyriešenie patrí).

Vychádzajúc z práve uvedeného je podľa dovolacieho súdu správnou odpoveďou na otázku uvedenú v dovolaní (podanom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) tá, ktorú možno zovšeobecniť v podobe presného opaku uzavretého odvolacím súdom, teda tak, že otázku správnosti (aj nesprávnosti) úradného postupu správneho orgánu, spočívajúceho v splnení (porušení) povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, bol súd konajúci o požiadavke na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vždy oprávnený posudzovať ako otázku predbežnú. Prijatie zákona č. 412/2012 Z. z. na tomto pravidle nič nezmenilo, keďže ten len ustanovil niektoré výnimky z pravidla (o akú, ale v tentoraz prejednávanej veci nejde).