Uplatniteľnosť príslušnej legislatívy členských štátov EÚ pre určenie vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zamestnanej osoby

Žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, ktorý presiahol zákonom o sociálnom poistení v znení v rozhodnom období ustanovenú hranicu príjmu z podnikania, na základe ktorého mu vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Výška príjmov za jednotlivé roky za rozhodujúce obdobie vyplýva z oznámenia. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že žalobca nadviazal vzťah sociálneho poistenia cezhraničného charakteru z dôvodu súčasného vykonávania činnosti v rôznych štátoch Európskej únie posúdiť a určiť príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia vzťahujúcim sa na žalobcu.

V správnom konaní tak ako to z obsahu spisov vyplynulo bolo medzi účastníkmi sporné, či sa na žalobcu vzťahujú podľa slovenskej legislatívy všetky povinnosti vyplývajúce z právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj z právneho postavenia zamestnanca bez ohľadu na to, že príjem z činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahol výlučne na území Poľskej republiky. Žalobca potvrdil, že mu Sociálna poisťovňa vystavila „potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve“ (formulár E 101), na základe ktorého sa na žalobcu vzťahovala legislatíva Slovenskej republiky. Legislatíva Slovenskej republiky, ako uplatniteľná legislatíva, bola určená podľa osobitných pravidiel základného nariadenia, keďže žalobca bol v uvedenom období zamestnancom na území Slovenskej republiky a samostatne zárobkovo činnou osobnou na území Poľskej republiky. Podľa základného nariadenia sa v takomto prípade považuje celá zárobková činnosť dotknutej osoby, ako keby túto činnosť vykonávala na území členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné.