Uplatniteľnosť príslušnej legislatívy členských štátov EÚ pre určenie vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia

Čo sa týka samotného určenia dňa zániku poistenia, správne bol žalovanou určený, pretože žalovaná vychádzala z určenia uplatniteľnej legislatívy, ako vyplývalo z oznámenia ZUS zo dňa 11.12.2013, ktoré žalovaná nenamietala, čím sa stalo definitívnym (čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia). Skutočnosť, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho poistenia Slovenskej republiky, určila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ako inštitúcia štátu bydliska v súlade s koordinačnými nariadeniami a žalovaná z tohto určenia pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzala.

Kasačný súd v súlade s názorom žalovanej uvádza, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami určené, že žalobca podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, avšak rozhodnutie o zániku povinných poistení podľa slovenskej legislatívy k 28.02.2013 sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky, t. j. obdobia pred dátumom 1.3.2013, ktorý deň bol prvým dňom určenia poľskej legislatívy.

Podľa názoru kasačného súdu bola preto žalovaná oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie. Pri zaujatí opačného názoru by napríklad nebolo možné zo strany žalovanej v čase, kedy by osoba podliehala právnym predpisom iného členského štátu, predpisovať poistné za obdobie, v ktorom osoba preukázateľne podliehala slovenskej legislatíve a mala konkrétne povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnej právnej úpravy sociálneho poistenia, čo zrejme nebol zámer citovaných nariadení.