Úmysel dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie je daný chýbajúcimi údajmi pre výpočet RPMN, jej nesprávnej výšky a celkovej čiastky úveru; k dôkaznému bremenu ohľadom úmyslu
I. Nie spotrebiteľ by mal dokazovať firme jej vedomosť, ale firma by mala mať dôkazné bremeno, že nekonala úmyselne. Tak má veriteľ šancu dokázať len nedbanlivosť, aby sa aplikovala pre veriteľa priaznivejšia kratšia trojročná objektívna premlčacia doba.
II. V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že úmysel (minimálne nepriamy) je daný absenciou náležitých údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere (v zmysle vyššie uvedeného, t. j. všetky predpoklady pre výpočet RPMN, správna výška RPMN a celková čiastka úveru), čo je úmyselné porušenie Zákona o spotrebiteľských úveroch a z toho potom vyplýva ako nutný dôsledok aj úmysel (minimálne nepriamy) na strane dodávateľa aj získať bezdôvodné obohatenie. Preto možno konštatovať správnosť úvah súdu prvej inštancie o možnosti aplikovania desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty v prejednávanej veci na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je predmetom tohto konania.