Uloženie pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla
Kasačný súd legislatívne ukotvenie tzv. objektívnych lehôt, t. j. takých, ktorých začiatok sa odvíja od porušenia povinnosti a nie je viazaný na okamih „dozvedenia sa“ o porušení povinnosti, vníma ako efektívnu poistku v právnom štáte, znemožňujúcu vytvorenie ústavnoprávne neakceptovateľného stavu právnej neistoty účastníka administratívneho konania, ktorý by v extrémnych prípadoch mohol trvať nielen roky, ale aj desaťročia. Možnosť správneho orgánu rozhodnúť o tu posudzovanom konkrétnom správnom delikte sťažovateľky v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej prekluzívnej lehote považuje kasačný súd so zreteľom na právnu úpravu iných správnych deliktov za nevymykajúcu sa jednak legislatívnym štandardom Slovenskej republiky ani ústavnoprávnym kritériám kladeným na lehoty, v rámci ktorých majú správne orgány o správnych deliktoch účastníkov administratívneho konania rozhodnúť.
O zániku sankcionovateľnosti užívania diaľnic motorovým vozidlom bez úhrady diaľničnej známky s odkazom na trestnoprávnu zásadu použitia neskoršieho zákona, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, by sa dalo uvažovať vtedy, ak by zákonodarca neskorším zákonom zrušil povinnosť úhrady za užívanie diaľnic motorovými vozidlami, alebo by pristúpil k určitej forme „generálneho pardonu“ pre všetkých, ktorí sa porušenia povinnosti dopustili, k čomu však doposiaľ nedošlo.