Uloženie pokarhania za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

V nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch kasačný súd konštatuje, že predmetné ustanovenie chráni hodnotu občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia obyvateľov Slovenskej republiky. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a cielenými zásahmi - pred vyvolávaním strachu o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví) či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z priestupku/schválnosti). Týmto spôsobom zákon o priestupkoch nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj z celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov.

Výpočet druhov správania, ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do pokojného spolužitia je otvorený/demonštratívny, čo sa prejavuje v tom, že sankcionovateľné je aj „iné hrubé správanie.“ Iné hrubé správanie je pritom pojmom neurčitým. Pri jeho výklade, a to aj s ohľadom na možné následky v podobe deliktuálnej zodpovednosti, je však potrebné postupovať reštriktívne a brať do úvahy demokratickú povahu Slovenskej republiky a jej spoločnosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy), rešpektujúcej individuálnu slobodu jednotlivca (čl. 2 ods. 3 a čl. 12 ods. 1 Ústavy) a základné práva a slobody jej obyvateľov, vrátane slobody slova a prejavu (čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy), slobody vierovyznania a slobody myslenia (čl. 24 ods. 1 Ústavy) ako aj požiadavku na nevyhnutnosť a primeranosť zásahov verejnej moci do autonómnej sféry jednotlivca (čl. 13 ods. 4 Ústavy). Rovnako je potrebné vnímať všeobecne spoločensky akceptovateľné (tolerovateľné) pravidlá vzájomného správania sa a ich spoločenský vývoj v čase.