Účelové postúpenie pohľadávky s cieľom vyhnúť sa plateniu súdneho poplatku ako zneužívanie práva
Ústavný súd považuje za relevantné, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na personálne prepojenie postupcu a sťažovateľa, na rovnaké sídlo postupcu a sťažovateľa, na krátke časové obdobie medzi založením sťažovateľa a postúpením pohľadávky na jeho osobu. Šlo o postúpenie pohľadávky z obchodnoprávneho vzťahu na subjekt, ktorý nie je podnikateľom, k čomu ústavný súd dodáva, že zjavne nedisponuje ani aparátom na vymáhanie pohľadávok a jeho činnosť vo verejnom prostredí ani nesúvisí s vymáhaním pohľadávok. Okresný súd z pohľadu ústavného súdu logicky posúdil, že šlo o účelové konanie s cieľom vyhnúť sa plateniu súdnych poplatkov, čo indikuje, že nebolo ďalej potrebné skúmať skutočné majetkové pomery sťažovateľa, pretože postúpenie pohľadávky na subjekt požívajúci zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov bolo vyhodnotené ako zneužívajúce právo, ktoré v zmysle čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu, v tomto kontexte zneužitie postavenia sťažovateľa na účely vyhnutia sa plateniu súdnych poplatkov.