Účastníctvo v konaní o určenie dobývacieho priestoru podľa zákona č. 44/1988 Zb.
I. Je v rozpore so správnym poriadkom stratu banského oprávnenia spájať so stratou spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva fyzickým a právnickým osobám byť účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Pri právnickej osobe okamihom výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra dochádza k zániku právnej subjektivity právnickej osoby, teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti. Uvedené však neplatí pri zlúčení spoločností, keď zlúčením je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že právny nástupca t.j. právnická osoba, ktorá disponuje procesnou subjektivitou, vstupuje do procesného postavenia právneho predchodcu. Tu si je potrebné uvedomiť a odlišovať rozdiel medzi stratou procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania a stratou aktívnej vecnej legitimácie v administratívnom konaní, čo sa odrazí najmä vo výsledku rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Aktívna vecná legitimácia je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania zamietnutím návrhu.
II. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Ten účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu legitimáciu, a ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Kým aktívna / pasívna vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, existencia procesných podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Existencia nedostatku procesnej podmienky nebráni správnemu orgánu (v súdnom konaní súdu), aby pokračoval už v začatom administratívnom ( súdnom ) konaní, nemôže však vo veci meritórne rozhodnúť. Ak správny orgán (súd) zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, je povinný rozhodnutím konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, povinnosťou správneho orgánu ( súdu ) je najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, pristúpi k zastaveniu konania.