Účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch

Podľa § 213 ods. 1 TP policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Z cit. ustanovenia procesného predpisu jednoznačne vyplýva, že účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch nie je povinná. Je to právo, ktoré obvinený využiť môže a nemusí, a pokiaľ sa rozhodne ho využiť, musí orgán činný v trestnom konaní požiadať o povolenie. Udelenie povolenia je potom na výlučnom zvážení rozhodujúceho orgánu, pričom Trestný poriadok demonštratívne vypočítava situácie, za ktorých by takéto povolenie malo byť udelené. Ide o situáciu, kedy obvinený nemá obhajcu a zároveň úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Dôvodný predpoklad si pritom vyžaduje vyššie percento istoty, že k tomu dôjde. Základnou podmienkou však je vznesenie požiadavky na takýto úkon zo strany obvineného, ku ktorého v prejednávanej veci nedošlo, pretože z obsahu vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by obvinený v priebehu prípravného konania o takúto účasť žiadal.

Naopak – z priebehu prípravného konania vyplýva, že obvinený nemal záujem ani preštudovať vyšetrovací spis, ktorá možnosť mu bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní daná, a to aj napriek tomu, že na preštudovaní sa zúčastnil, ale tento úkon odmietol vykonať s poukazom na to, že je nevinný. Dovolací súd v tejto súvislosti dodáva, že neúčasť obvineného na výsluchoch počas prípravného konania nemá vplyv na realizáciu jeho práva na obhajobu, keď v priebehu ďalšieho konania pred súdom mal možnosť nielen sám, ale aj prostredníctvom obhajcu, klásť svedkom otázky, ktorú možnosť aj obhajca využil.