Turek proti SR: K právam osoby vo vzťahu evidovaniu vo zväzkoch ŠTB v súvislosti s ochranou ich osobnostných práv

Súd uznáva, že osobitne v konaniach týkajúcich sa činností štátnych bezpečnostných služieb môžu existovať legitímne dôvody na obmedzenie prístupu k určitým dokumentom alebo iným materiálom. Avšak vo vzťahu k lustračným konaniam stráca tento postoj na sile. Po prvé, lustračné konania sú vo svojej samotnej podstate orientované na zistenie skutočností, ktoré nastali v minulosti počas komunistickej éry a nesúvisia priamo so súčasným fungovaním a činnosťami bezpečnostných služieb. Kým teda na základe skutkového stavu konkrétneho prípadu nie je preukázaný opak, nemožno predpokladať, že existuje pretrvávajúci a skutočný verejný záujem na stanovení obmedzení prístupu k materiálom klasifikovaným zo strany bývalých režimov ako dôverné. Po druhé, lustračné konania nevyhnutne závisia na preskúmaní dokumentov týkajúcich sa činností bývalých komunistických bezpečnostných služieb. Ak je strane, ktorej sa utajované materiály týkajú, upretý prístup k všetkým dotknutým materiálom, alebo k ich väčšine, závažne sa tým obmedzia jej možnosti vyvracať verziu skutkového stavu uvedenú bezpečnostnou službou. Napokon, podľa príslušných predpisov je to poväčšine samotná bezpečnostná služba, ktorá je oprávnená rozhodnúť o tom, ktoré materiály a na akú dobu ostanú utajené. Keďže v lustračnom konaní je sporná práve zákonnosť postupu služby, existencia takejto právomoci odporuje spravodlivosti konania, ktorá zahŕňa princíp rovnosti zbraní. Ak sa teda štát rozhodne prijať lustračné opatrenia, musí zabezpečiť, aby nimi dotknuté osoby požívali vo vzťahu ku každému konaniu týkajúcemu sa uplatnenia takýchto opatrení všetky procesné záruky podľa Dohovoru.