Trvanie napadnutého konania viac ako 28 rokov je samo osebe celkom jednoznačne neprimerané

ÚS SR poukazuje na to, že už len trvanie napadnutého konania, a to viac ako 28 rokov je samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a ako celok ho možno považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne napr. IV. ÚS 260/04, III. ÚS 262/07, II. ÚS 3/09, III. ÚS 254/09). Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).

Pri hodnotení postupu okresného súdu v danej veci preto ÚS SR prihliadol najmä na skutočnosť, že napriek tomu, že už raz prikázal okresnému súdu v danej veci konať, okresný súd neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie. Vec sa stále nachádza na okresnom súde, a to bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keďže proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. 4 D/765/85-459 zo 7. januára 2014, ktorým bol opravený II. výrok uznesenia okresného súdu č. k. 4 D/765/85-406 z 10. mája 2011, podala sťažovateľka 27. januára 2014 odvolanie.

Na základe uvedených skutočností ÚS SR dospel k záveru, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 D/765/85 pretrvávajú zbytočné prieťahy, čím dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu). ÚS SR neprikázal okresnému súdu, aby podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy v danej veci konal, pretože ako bolo uvedené, táto povinnosť mu bola uložená predchádzajúcim nálezom ÚS SR.