Trovy konania v prípade podania kasačnej sťažnosti
I. Žalovaný žiadal napadnuté uznesenie vydané podľa § 175 ods. 2 SSP zrušiť ako predčasne vydané. Sťažnosť odôvodňoval tým, že žalovaný napadol právoplatný rozsudok kasačnou sťažnosťou. V prípade, ak by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie krajskému súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP, dostal by sa žalovaný do komplikovanej situácie v prípade, ak by bola realizovaná priznaná náhrada trov konania žalobcovi, ktorú by po odpadnutí právneho dôvodu bolo nutné považovať za plnenie bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu.
II. Súd poukazuje na to, že ak je podaná kasačná sťažnosť proti rozhodnutiu súdu, s ktorou zákon ex lege spája odkladný účinok (§ 446 ods. 2 SSP), dochádza k paralyzovaniu rozhodnutia krajského súdu napadnutého kasačnou sťažnosťou, v dôsledku čoho nie je možné ani vydať uznesenie o výške trov, keďže nie je splnená podmienka hypotézy § 175 ods. 2 SSP, a to nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí, resp. sú paralyzované účinky tohto rozhodnutia. Priznané právo žalobcu na náhradu trov konania tým nie je dotknuté, pričom o výške trov by bolo rozhodnuté neskôr.
III. Je zrejmé, že v danom prípade kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, preto by za určitých okolností mohlo dôjsť aj k situácii, ktorú popísal žalovaný v sťažnosti, avšak správny súd má za to, že predísť predpokladaným tvrdeným nežiaducim dôsledkom, by bolo možné postupom podľa § 447 SSP, t. j. v prípade priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
IV. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zastáva stanovisko, že úspešný žalobca má právny nárok na vydanie uznesenia o výške priznaných trov konania, keďže v danom prípade nastala právoplatnosť rozhodnutia, ktorým konanie končí, a ani neboli účinky právoplatnosti tohto rozhodnutia paralyzované nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním, o čom v prípade návrhu kasačného sťažovateľa rozhoduje až kasačný súd. Zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva, že by bolo možné o výške priznaných trov konania rozhodovať v prípade podania kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, ktorým bol priznaný aj nárok úspešnému žalobcovi na náhradu trov konania, až po rozhodnutí kasačného súdu o kasačnej sťažnosti.