Tri kritériá pri posudzovaní práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

ÚS SR si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Judikatúra ÚS SR sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).

ÚS SR pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ÚS SR aj v danom prípade. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ÚS SR nebola závislá od zložitosti veci. Vec z právneho hľadiska nemožno považovať za zložitú, keďže išlo o štandardné rozhodovanie o vyporiadanie BSM, a ani po skutkovej stránke nebola vec obzvlášť zložitá, napr. dosiaľ nebolo treba nariaďovať ani znalecké dokazovanie.

Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ÚS SR nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Napokon sa ÚS SR zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania už 8 rokov na súde prvého stupňa (okrem dvoch mesiacov) je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že ÚS SR už svojím nálezom č. k. III. ÚS 210/2011-26 z 13. júla 2011 vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov.

ÚS SR v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).