Trestný čin neodvedenia dane a účinná ľútosť
Aj keď je spáchaný skutok subsumovaný pod skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane podľa § 148a ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, tak v zmysle znenia tejto skutkovej podstaty sa tohto trestného činu nedopustí len ten, kto fakticky neodvedie (nezaplatí) určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazil, tak ako by sa to mohlo zdať z označenia tejto skutkovej podstaty, ale tohto trestného činu sa dopustí aj ten, kto „... neoprávnene v rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane...“. Konanie páchateľa teda nemusí spočívať iba vo faktickom neodvedení splatnej dane, ktorú by tak v zmysle ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 mohol dodatočne zaplatiť „... najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami“, ale jeho konanie môže spočívať aj v tom, že si neoprávnene uplatní odpočet DPH, takže dodatočne nemá čo zaplatiť, aby bolo možné na jeho prípad uplatniť zákonnú dikciu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného od 1. januára 2006.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies