Trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho orgánu v prípade prečinu sprenevery
Podľa názoru súdu druhého stupňa nedošlo k naplneniu zákonných znakov prečinu sprenevery podľa §213 ods. 1 Tr. zák., pretože napriek vykonaniu všetkých potrebných a dostupných dôkazov nebolo obžalovanému preukázané, že by si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú. Preukázanie uvedených skutočností je dôležité aj z hľadiska posúdenia pohnútky konania obžalovaného. Z hľadiska skutkovej podstaty prečinu sprenevery je potrebné aj dodať, že nie každé zavinené konanie osoby pôsobiacej ako štatutárny orgán, v dôsledku ktorého dôjde k vzniku škody, zakladá trestnú zodpovednosť takejto osoby. Tu je nutné opätovne pripomenúť subsidiárne postavenie trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré nastupuje ako ultima ratio ( posledná a krajná možnosť) pri vzťahoch chránených inými právnymi odvetviami. V prípade vzniku škody spôsobenej konaním štatutára, má poškodený možnosť domáhať sa náhrady škody súkromnoprávnou žalobou. Úlohou trestného práva je v tomto smere postihovať osoby, ktorých konaním je trestnou normou chránený záujem natoľko poškodený (ohrozený), že právne prostriedky iných právnych odvetví na ochranu tohto záujmu nepostačujú. Z tohto pohľadu je potrebné vždy skúmať nielen následok konania štatutára (spôsobenú škodu), ale aj intenzitu, charakter a pohnútku jeho konania.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies