9So/212/2016

Test diskriminácie

Ustanovenie právneho predpisu, ktoré určuje rôznu valorizáciu dôchodkov u tých občanov pracujúcich aj po vzniku nároku na dôchodok, ktorí dôchodok poberajú a tých, ktorí dôchodok nepoberajú, nie je diskriminačné. Uvedené je zrejmé tiež pri aplikácii testu diskriminácie, ako ho vo svojej judikatúre používa Ústavný súd SR (PL. ÚS 7/2013, PL. ÚS 98/2011, PL. ÚS 11/2013, Pl. ÚS/12/2014). Test diskriminácie sa vo všeobecnosti člení na zisťovanie, či v posudzovanom prípade ide o rovnaké alebo objektívne porovnateľné subjekty (prvý krok), sa nerovnaké zaobchádzanie opiera o ústavne prípustný dôvod nerovnakého zaobchádzania (druhý krok), porušenie rovnosti spôsobuje ujmu (tretí krok), zásah možno alebo nemožno ospravedlniť (štvrtý krok). Aplikujúc tento test na prejednávaný prípad, nie je možné za rovnaké subjekty považovať občana, ktorý síce dosiahol dôchodkový vek, vznikol mu nárok na starobný dôchodok, avšak napriek uvedenému ďalej pracoval a starobný dôchodok, na ktorý mal nárok, nepoberal, a teda výlučne prispieval do systému dôchodkového zabezpečenia a občana, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok, tento dôchodok poberal spolu so mzdou od zamestnávateľa, a teda do systému dôchodkového zabezpečenia prispieval a zároveň z neho poberal dávku. Tieto dva subjekty nie sú rovnaké, preto nerovnaké zaobchádzanie s nimi tiež nie je možné považovať za diskrimináciu.