Svedok v priestupkovom konaní
I. Skutočnosť, že svedok je v priestupkovom konaní poučený o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať podľa § 35 ods. 1 SP, nie je predpokladom na to, aby len výpoveď takto poučeného svedka bola základom pre ustálenie skutočného stavu veci, keď v konaní existuje aj protichodná verzia opisu skutku. Aj výpoveď svedka je správny orgán povinný hodnotiť voľne vo svetle iných dôkazov a výpovedí zistených v konaní (hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti).
II. Ak v konaní existuje ďalšia výpoveď, ktorá je v rozpore so svedeckou výpoveďou, je správny orgán povinný sa s ňou rovnako vysporiadať a v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviesť a vysvetliť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a prečo nevzal za pravdivý opis skutku, ako ho predostrela protistrana.